Zdravie zvnútra

Črevo a štítna žľaza. Spojenie, ktoré mení pohľad na naše zdravie

Čo má spoločné trávenie s hormónmi? Môže zdravie čreva ovplyvniť štítnu žľazu? A prečo sa dnes tejto téme venuje čoraz viac pozornosti?

Dva orgány, ktoré by ste si zrejme nikdy nespájali

Pred niekoľkými desaťročiami by väčšina odborníkov odpovedala, že črevo nemá súvis so štítnou žľazou a naopak. V posledných rokoch pribúdajú vedecké dôkazy o tom, že medzi črevom a štítnou žľazou existuje intenzívna obojsmerná komunikácia. Veda tento vzťah označuje ako os črevo – štítna žľaza. Ide o sieť vzájomných vzťahov medzi črevnou bariérou, črevným mikrobiómom, vstrebávaním živín, imunitným systémom a hormónmi štítnej žľazy.

Je dôležité zdôrazniť, že prepojenie medzi štítnou žľazou a črevom sa intenzívne skúma. Bolo vykonané množstvo experimentálnych aj klinických štúdií.

Štítna žľaza – malý orgán s veľkým významom

Štítna žľaza váži len približne 20 až 30 gramov. Napriek tomu patrí medzi najdôležitejšie orgány hormonálneho systému.

Jej hlavnou úlohou je produkovať hormóny tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3). Tieto hormóny ovplyvňujú prakticky každú bunku v tele.

Riadi sa nimi:

• rýchlosť metabolizmu
• telesná teplota
• tvorba energie
• činnosť srdca
• rast a vývoj
• funkcia svalov
• činnosť mozgu
• trávenie
• obnova tkanív

Bez správnej hladiny hormónov štítnej žľazy organizmus nedokáže efektívne hospodáriť s energiou. Preto sa pri hypotyreóze objavuje únava, zimomravosť, priberanie či zápcha, zatiaľ čo pri hypertyreóze sú typické chudnutie, búšenie srdca alebo hnačky. Hormóny štítnej žľazy patria medzi hlavné regulátory energetického metabolizmu a ich účinky zasahujú takmer všetky orgány.

Črevo – jeden z najdôležitejších orgánov ľudského tela

Keď sa povie črevo, väčšina ľudí si predstaví miesto, kde sa trávi jedlo. V skutočnosti je jeho význam oveľa väčší. Črevo predstavuje najväčšiu plochu tela, ktorá je v kontakte s vonkajším prostredím. Ak by sme jeho povrch rozprestreli, vytvoril by plochu veľkú približne ako tenisový kurt. Každý deň cez túto obrovskú plochu prechádzajú kilogramy potravy, miliardy baktérií a tisíce chemických látok.

Črevo preto musí neustále rozhodovať, čo vpustí do organizmu a čo nie. Je to neuveriteľne náročná úloha.

Na jednej strane musí prepustiť:

• vodu
• vitamíny
• minerály
• aminokyseliny
• sacharidy
• mastné kyseliny

Na druhej strane musí zabrániť vstupu:

• baktérií
• vírusov
• plesní
• toxínov
• nestrávených bielkovín
• škodlivých chemických látok

Práve preto býva črevo označované ako inteligentná biologická bariéra, nie „iba“ tráviaca trubica.

Črevná bariéra – ochranná stena nášho organizmu

Predstavte si stredoveké mesto. Okolo mesta stojí vysoký obranný múr. V múre sú brány, cez ktoré môžu prejsť obchodníci s tovarom. Stráže však starostlivo kontrolujú každého, kto chce vstúpiť. Presne tak funguje aj črevná bariéra. Tvorí ju niekoľko vrstiev. Prvou je vrstva hlienu, ktorá zachytáva veľkú časť mikroorganizmov a bráni ich kontaktu s črevnými bunkami. Pod ňou sa nachádza jednovrstvový epitel – tenká vrstva buniek, ktorá oddeľuje obsah čreva od vnútorného prostredia organizmu. Tieto bunky sú navzájom spojené špeciálnymi bielkovinami nazývanými tight junctions. Ich názov by sme mohli voľne preložiť ako „tesné spojenia“. Fungujú podobne ako zips alebo veľmi presne priliehajúce dvere. Ak sú pevne uzavreté, prepustia len to, čo organizmus potrebuje. Ak sa narušia, črevo sa stáva priepustnejším a do krvi môžu prenikať látky, ktoré tam za normálnych okolností nemajú čo robiť.

Mikrobióm – náš neviditeľný partner

Ešte pred dvadsiatimi rokmi sa baktérie spájali najmä s infekciami. Dnes vieme, že väčšina baktérií žijúcich v našom tele je pre nás prospešná. V hrubom čreve ich žijú desiatky miliárd a spolu vytvárajú črevný mikrobióm. Veda ho dnes označuje za akýsi „zabudnutý orgán“, pretože ovplyvňuje množstvo procesov v organizme.

Nejde pritom len o samotnú prítomnosť baktérií. Mimoriadne dôležité sú látky, ktoré tvoria.

Jednými z najvýznamnejších sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA) – najmä butyrát, propionát a acetát. Vznikajú pri fermentácii vlákniny a predstavujú hlavný zdroj energie pre bunky hrubého čreva. Zároveň podporujú tvorbu hlienu, spevňujú tesné spojenia medzi bunkami a pomáhajú udržiavať črevnú bariéru v dobrom stave.

Čo sa stane, keď sa naruší rovnováha?

Mikrobióm je podobný lesnému ekosystému. Ak je les zdravý, jednotlivé druhy rastlín a živočíchov sú vo vzájomnej rovnováhe. Ak však dôjde k rozsiahlemu poškodeniu, začnú prevládať druhy, ktoré tam predtým tvorili len malú časť. Podobne je to aj v čreve. Ak ubudne prospešných baktérií a premnožia sa baktérie podporujúce zápal, vzniká stav označovaný ako dysbióza. Dysbióza vedie k zníženej tvorbe ochranných mastných kyselín s krátkym reťazcom, oslabeniu hlienovej vrstvy a narušeniu tesných spojení medzi črevnými bunkami. Výsledkom môže byť zvýšená priepustnosť čreva a aktivácia zápalových procesov. To však neznamená, že každá zmena mikrobiómu automaticky vedie k ochoreniu. Ide skôr o jeden z faktorov, ktoré môžu zvyšovať riziko alebo ovplyvňovať priebeh niektorých chorôb.

Čo všetko môže črevnú bariéru poškodiť?

Črevná bariéra nie je nemenná. Jej stav ovplyvňuje mnoho faktorov každodenného života. Medzi faktory, ktoré môžu narušiť jej funkciu, patria chronický stres, niektoré infekcie, dlhodobé užívanie nesteroidných protizápalových liekov (NSAID), antibiotiká, strava bohatá na ultraprocesované potraviny, ale aj ochorenia, ako sú celiakia, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída či syndróm dráždivého čreva. Poškodenie bariéry môže umožniť prenikanie bakteriálnych toxínov, napríklad lipopolysacharidu (LPS), do krvného obehu, čo podporuje chronický nízkostupňový zápal.

Práve tento zápal sa dnes považuje za jeden z mechanizmov, ktorými môže črevo ovplyvňovať aj činnosť štítnej žľazy.

Začína sa nový pohľad na štítnu žľazu

Ešte donedávna sa pri ochoreniach štítnej žľazy pozornosť sústreďovala predovšetkým na samotnú štítnu žľazu a hladiny hormónov v krvi. Dnes sa ukazuje, že na správne fungovanie tohto orgánu vplývajú aj procesy prebiehajúce v tráviacom trakte.

Črevo zabezpečuje vstrebávanie hormónov štítnej žľazy, jódu a selénu, ovplyvňuje zloženie črevného mikrobiómu, komunikuje s imunitným systémom a podieľa sa na regulácii zápalových procesov. Na druhej strane hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú obnovu črevnej sliznice, pohyb čriev aj ich schopnosť vstrebávať živiny. Tento vzťah je oveľa zložitejší, než sa ešte donedávna predpokladalo.

Môže stav čreva ovplyvniť, ako dobre účinkujú lieky na štítnu žľazu?

Áno, môže. Črevo rozhoduje o tom, koľko lieku sa vstrebá do krvi, ako dobre sa využije jód a selén a či sa hormóny štítnej žľazy dostanú tam, kde ich telo potrebuje.

Tabletka je len začiatok

Pri zníženej činnosti štítnej žľazy sa často užíva levotyroxín, teda syntetická forma hormónu T4. Pacient tabletku prehltne, ale tým sa jej cesta iba začína. Aby mohla účinkovať, musí sa najskôr rozpustiť a potom prejsť cez stenu tenkého čreva do krvi. Ak sa liek nevstrebe dobre, do tela sa ho dostane menej. Pacient môže tabletku užívať pravidelne, no výsledky sa stále nedaria stabilizovať. To môže viesť k tomu, že sa dávka zvyšuje, hoci problém nemusí byť len v štítnej žľaze, ale aj v trávení.

Kde sa liek vstrebáva

Levotyroxín sa vstrebáva najmä v tenkom čreve. Podľa štúdie sa nalačno vstrebá približne 60 až 80 percent užitej dávky. Výsledok však ovplyvňuje viacero faktorov:

• stav žalúdka
• pohyb čriev
• zdravie črevnej sliznice
• prítomnosť jedla
• ďalšie lieky
• zápal alebo ochorenie čreva

To znamená, že rovnaká dávka nemusí u každého človeka účinkovať rovnako.

Črevné bunky majú malé „brány“

Hormóny neprechádzajú cez črevo úplne náhodne. Na povrchu črevných buniek sa nachádzajú špeciálne bielkoviny, ktoré fungujú ako malé dopravné brány. Pomáhajú hormónom prejsť z čreva do krvi. Ak je črevná sliznica zdravá, tento proces prebieha kontrolovane. Ak je však poškodená zápalom alebo ochorením, brány nemusia fungovať správne. Do krvi sa potom môže dostať menej hormónu, jódu aj selénu.

Keď črevo nevie dobre vstrebávať

Niektoré ochorenia poškodzujú črevnú sliznicu alebo zmenšujú jej absorpčnú plochu. Typickým príkladom je celiakia. Pri nej imunitný systém reaguje na glutén a poškodzuje črevné klky. Črevné klky si môžeme predstaviť ako milióny drobných „pohorí“, ktoré zväčšujú plochu čreva. Vďaka nim sa živiny a lieky vstrebávajú efektívnejšie. Ak sa poškodia, vstrebávanie sa zhorší.

Vyššia potreba levotyroxínu sa môže objaviť aj pri:

• zápalových ochoreniach čreva
• syndróme dráždivého čreva
• bakteriálnom prerastaní v tenkom čreve
• niektorých ochoreniach žalúdka
• cirhóze pečene
• systémovej skleróze

Neznamená to, že každý človek s tráviacimi ťažkosťami bude automaticky potrebovať vyššiu dávku. Stav čreva je však jedným z faktorov, na ktoré treba myslieť.

Dôležitý je aj žalúdok

Hoci sa levotyroxín vstrebáva hlavne v čreve, tabletka sa najskôr musí rozpustiť v žalúdku. Ak je žalúdočné prostredie zmenené, liek sa nemusí správne uvoľniť. Problém môže vzniknúť pri niektorých žalúdočných ochoreniach alebo pri užívaní liekov, ktoré znižujú tvorbu žalúdočnej kyseliny. Aj preto sa levotyroxín často odporúča užívať nalačno a s odstupom od jedla. Presný spôsob užívania však závisí od konkrétneho lieku a odporúčania lekára.

Prečo sa výsledky niekedy zhoršia bez zmeny dávky

Niektorí pacienti majú dlhé mesiace stabilné výsledky a potom sa hodnoty TSH zmenia, hoci dávku lieku nezmenili.

Príčinou môže byť:

• zmena času užívania
• nový liek
• zmena stravy
• zápcha alebo hnačka
• zápal žalúdka či čreva
• zmena mikrobiómu
• porucha vstrebávania

Samozrejme, existujú aj iné dôvody. Preto sa nedá každá zmena výsledkov automaticky pripísať črevu. Ak však človek potrebuje nezvyčajne vysokú dávku alebo sa hodnoty dlhodobo nedaria nastaviť, lekár môže zvážiť aj vyšetrenie tráviaceho traktu.

Mikrobióm môže ovplyvniť hormóny

Črevné baktérie hormóny štítnej žľazy nevyrábajú, ale môžu ovplyvniť, čo sa s nimi deje. Časť hormónov sa v pečeni upraví a cez žlč sa dostane späť do čreva. Niektoré črevné baktérie dokážu tieto hormóny znovu uvoľniť, aby sa mohli opäť vstrebať do krvi. Telo teda časť hormónov recykluje.

Jednoducho povedané: krv – pečeň – žlč – črevo – návrat do krvi.

Zloženie mikrobiómu môže ovplyvniť, ako dobre tento kolobeh funguje.

Súvisí mikrobióm s Hashimotovou chorobou?

Pri Hashimotovej tyreoiditíde a Gravesovej chorobe vedci opakovane nachádzajú odlišné zloženie črevného mikrobiómu. Pri Hashimotovej tyreoiditíde sa v niektorých štúdiách pozorovalo menej prospešných baktérií rodu Bifidobacterium a viac niektorých baktérií, ktoré môžu podporovať zápal. Zatiaľ nevieme s istotou, či zmenený mikrobióm ochorenie spôsobuje, alebo či samotné ochorenie mení črevné prostredie. Je možné aj to, že sa oba procesy navzájom ovplyvňujú.

Jód sa musí najskôr vstrebať

Štítna žľaza potrebuje jód na výrobu hormónov T4 a T3. Bez jódu ich nevie vytvoriť. Jód sa však musí najskôr vstrebať cez črevo. Na jeho prenose sa podieľajú špeciálne transportné bielkoviny. Ak je črevná sliznica poškodená alebo sa výrazne zmení mikrobióm, môže sa zmeniť aj dostupnosť jódu. To však neznamená, že riešením je užívať čo najviac jódu. Problém môže spôsobiť jeho nedostatok aj nadbytok. Pri Hashimotovej tyreoiditíde môže veľmi vysoký príjem jódu autoimunitný proces u niektorých ľudí zhoršiť. Preto nie je vhodné užívať vysoké dávky jódu.

Prečo je dôležitý selén

Selén pomáha telu premieňať hormón T4 na účinnejší hormón T3. Túto premenu zabezpečujú enzýmy, ktoré selén potrebujú na svoju činnosť. Selén zároveň chráni štítnu žľazu pred oxidačným stresom, ktorý vzniká pri tvorbe hormónov. Nízky príjem selénu môže zhoršiť hormonálnu rovnováhu. Niektoré štúdie tiež ukázali, že dopĺňanie selénu môže znížiť hladinu protilátok pri autoimunitnom ochorení štítnej žľazy.

Črevo môže ovplyvniť aj premenu T4 na T3

Črevné baktérie vytvárajú množstvo látok, ktoré sa dostávajú do krvného obehu a ovplyvňujú metabolizmus. Patria medzi ne mastné kyseliny s krátkym reťazcom a látky vznikajúce zo žlčových kyselín. Niektoré z nich môžu podporiť premenu T4 na aktívnejší T3 vo svaloch a tukovom tkanive.

Tým môžu nepriamo ovplyvniť:

• tvorbu energie
• telesnú teplotu
• spaľovanie tukov
• činnosť svalov
• rýchlosť metabolizmu

Ide však o zložitý proces, ktorý sa stále skúma.

Keď zápal znižuje účinok hormónov

Ak črevná bariéra nefunguje dobre, do krvi môžu prenikať bakteriálne zložky, napríklad lipopolysacharid. Imunitný systém na ne reaguje zápalom. Dlhodobý nízkostupňový zápal môže zhoršiť fungovanie buniek a ich reakciu na hormón T3. To znamená, že nejde len o množstvo hormónu v krvi. Dôležité je aj to, či ho bunky dokážu správne prijať a využiť.

Spojenie funguje aj opačne

Nielen črevo ovplyvňuje štítnu žľazu. Aj hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú črevo. Pri hypotyreóze sa trávenie často spomaľuje. Objavuje sa:

• zápcha
• nadúvanie
• pocit plnosti
• pomalšie vyprázdňovanie žalúdka

Pri hypertyreóze sa črevo naopak často zrýchli a môže sa objaviť častejšia stolica alebo hnačka. Hormóny štítnej žľazy tiež podporujú obnovu črevnej sliznice. Vzťah teda funguje oboma smermi.

Môže vzniknúť začarovaný kruh

Predstavme si človeka s hypotyreózou. Nízka hladina hormónov spomalí črevá. Pomalšie trávenie môže zhoršiť zápchu a zmeniť črevné prostredie. U niektorých ľudí sa môže zhoršiť aj vstrebávanie lieku. Ak sa liek vstrebáva horšie, hypotyreóza zostáva nedostatočne liečená a trávenie sa ďalej spomaľuje. Môže vzniknúť kruh:

hypotyreóza → pomalšie črevo → horšie vstrebávanie → menej hormónu → pretrvávanie hypotyreózy.

Tento mechanizmus nevysvetľuje všetky prípady, ale ukazuje, prečo treba črevo a štítnu žľazu vnímať spolu.

Pomôžu probiotiká a prebiotiká?

Probiotiká a prebiotiká môžu podporiť črevný mikrobióm. Ich účinok závisí od:

• konkrétneho bakteriálneho kmeňa
• dávky
• dĺžky užívania
• stravy
• zdravotného stavu
• pôvodného mikrobiómu

Môže stav čreva súvisieť s tým, že imunitný systém začne napádať štítnu žľazu?

Pri Hashimotovej tyreoiditíde imunitný systém omylom považuje vlastné tkanivo štítnej žľazy za hrozbu. Postupne v nej vyvoláva zápal a môže poškodzovať bunky, ktoré tvoria hormóny. Veda dnes skúma, či do tohto procesu vstupuje aj črevná bariéra a črevný mikrobióm. Doterajšie poznatky ukazujú, že medzi črevom, imunitou a štítnou žľazou existuje prepojenie.

Záver: Na zdravie sa treba pozerať v súvislostiach

Ešte pred niekoľkými rokmi sa ochorenia štítnej žľazy posudzovali najmä podľa hladín hormónov a veľkosti samotnej žľazy. Dnes vieme, že náš organizmus funguje ako prepojený systém, v ktorom spolu neustále komunikujú hormóny, imunita, črevo aj črevný mikrobióm.

Moderný výskum ukazuje, že zdravé črevo môže ovplyvňovať vstrebávanie liekov na štítnu žľazu, dostupnosť jódu a selénu, reguláciu zápalu aj fungovanie imunitného systému. Zároveň platí aj opačný vzťah – hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú pohyb čriev, obnovu črevnej sliznice aj prostredie, v ktorom žijú črevné baktérie. Vzniká tak zložitá sieť vzájomných vzťahov, ktorú dnes označujeme ako os črevo – štítna žľaza.

Veda nám dnes otvára nový pohľad na súvislosti medzi črevom a štítnou žľazou. Hoci ešte nepoznáme všetky odpovede, už teraz je zrejmé, že budúcnosť medicíny nebude spočívať len v liečbe jednotlivých orgánov, ale v lepšom pochopení ich vzájomnej spolupráce. A práve v tom spočíva najväčší význam výskumu osi črevo – štítna žľaza.