Keď sa povie stukovatená pečeň, väčšina ľudí si predstaví orgán, v ktorom sa nahromadilo priveľa tuku. Často sa pritom predpokladá, že ide o miestny problém, ktorý sa týka iba pečene. Moderný výskum však ukazuje, že stukovatená pečeň je problémom aj pre iné časti organizmu.

ZDRAVIE ZVNÚTRA

Keď chorá pečeň ovplyvňuje celé telo

Stukovatená pečeň nie je len problémom pečene. Môže zasiahnuť srdce, svaly aj obličky

Pečeň je jedným z hlavných metabolických centier tela. Spracúva tuky a cukry, vytvára množstvo bielkovín, ovplyvňuje hladinu cholesterolu a komunikuje s ostatnými orgánmi prostredníctvom hormónov a ďalších signálnych látok. Ak začne byť preťažená tukom a zápalom, dôsledky sa nemusia zastaviť len v nej.

Nové názvy pre veľmi starý problém

Ochorenie, ktoré sa ešte donedávna označovalo ako nealkoholová tuková choroba pečene, dnes nesie názov metabolická dysfunkcia spojená so stukovatením pečene, skrátene MASLD. Nový názov lepšie vystihuje podstatu problému. Nejde totiž len o prítomnosť tuku v pečeni a už vôbec nie iba o otázku alkoholu. Ochorenie úzko súvisí s metabolickými poruchami, ako sú obezita, inzulínová rezistencia, cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak a poruchy tukov v krvi.

MASLD predstavuje široké spektrum stavov. U niektorých ľudí sa v pečeni nahromadí tuk, ale výraznejší zápal sa nerozvinie. U iných však ochorenie postupuje do závažnejšej formy, ktorá sa nazýva MASH – metabolická dysfunkcia spojená so zápalovým stukovatením pečene. Pri MASH už nejde iba o tuk. V pečeni sa objavuje zápal, poškodenie pečeňových buniek a postupne aj fibróza, teda jazvenie. Ak tento proces pokračuje, môže viesť k cirhóze, zlyhaniu pečene alebo rakovine pečene.

MASLD je v súčasnosti najčastejším ochorením pečene na svete a postihuje viac ako 30 percent populácie. Jej výskyt rastie spolu s obezitou a cukrovkou. Mimoriadne často sa objavuje u ľudí, ktorí majú viacero metabolických rizikových faktorov naraz.

Prečo sa tuk hromadí práve v pečeni?

Pečeň zohráva zásadnú úlohu pri hospodárení s energiou. Keď prijmeme potravu, spracúva cukry a tuky, časť energie uloží a časť pošle ďalej do tela. Problém nastáva vtedy, keď je energie dlhodobo priveľa a organizmus ju nedokáže primerane využiť. Významnú úlohu pritom zohráva inzulínová rezistencia.

Inzulín je hormón, ktorý pomáha bunkám prijímať glukózu z krvi. Pri inzulínovej rezistencii naň bunky reagujú slabšie. Pankreas sa to snaží kompenzovať zvýšenou tvorbou inzulínu, no metabolická rovnováha sa postupne narúša. Tukové tkanivo začne uvoľňovať viac mastných kyselín a tie vo veľkom prúdia do pečene. Pečeň zároveň vytvára nový tuk aj z nadbytočných sacharidov, najmä pri vysokom príjme jednoduchých cukrov a fruktózy.

Nové názvy pre veľmi starý problém

Spočiatku sa snaží tento tuk spracovať, uložiť alebo vyviezť do krvi. Keď je však príjem dlhodobo príliš vysoký, jej kapacita sa vyčerpá. V pečeňových bunkách sa začnú hromadiť tukové kvapky. Samotné uloženie tuku ešte nemusí znamenať ťažké poškodenie. Nebezpečnejšie sú toxické formy lipidov, ktoré narúšajú činnosť buniek. Tento stav sa označuje ako lipotoxicita.

Pečeňové mitochondrie, teda bunkové „elektrárne“, sa snažia spaľovať nadbytočné mastné kyseliny, no pri dlhodobom preťažení vzniká čoraz viac reaktívnych molekúl (voľných radikálov). Ak ich organizmus nedokáže dostatočne neutralizovať, rozvíja sa oxidačný stres. Ten poškodzuje bunkové membrány, bielkoviny aj DNA a zároveň aktivuje zápalové mechanizmy.

Z pečene sa môže zápal „preliať“ do tela

Počuli ste už pojem zápalový „spillover“? Zápalový „spillover“ (systémový zápalový presak) je proces, pri ktorom lokálny zápal v konkrétnom orgáne či tkanive prestúpi do krvného obehu a vyvolá chronický zápal v celom tele. Ak hovoríme o pečeni, zápal z pečene preniká do ostatných orgánov. Poškodená a zapálená pečeň uvoľňuje do krvného obehu zápalové látky (cytokíny) a ďalšie signálne látky. Patria medzi ne napríklad TNF-α, interleukín-6, interleukín-1β a C-reaktívny proteín. Tieto látky nepôsobia iba v pečeni. Krv ich roznesie do celého organizmu, kde môžu meniť fungovanie ciev, svalov, obličiek a ďalších tkanív. To je dôvod, prečo sa dnes MASLD a MASH čoraz viac chápu ako celotelové metabolické ochorenia, nie iba ako choroby jedného orgánu.

Srdce a cievy patria medzi najviac ohrozené

Pre mnohých pacientov s MASH nepredstavuje najväčšie riziko samotná pečeň, ale srdcovo-cievne ochorenie. Práve srdcovo-cievne komplikácie patria medzi hlavné príčiny úmrtia u týchto pacientov. Dôvodov je viac.

Pečeň pri metabolickej poruche uvoľňuje viac tukových častíc, najmä LDL a VLDL. Tie sa môžu ukladať v stenách ciev a podieľať sa na vzniku aterosklerotických plátov.

Srdce a cievy patria medzi najviac ohrozené

Zároveň sa zvyšuje zápal. Zápalové molekuly poškodzujú výstelku ciev, znižujú tvorbu oxidu dusnatého (táto látka relaxuje a uvoľňuje cievy) a podporujú priľnutie imunitných buniek na cievnu stenu. Cievy sa stávajú menej pružné, ľahšie sa v nich tvorí zápal a postupne sa zužujú.

Výsledkom môže byť vyššie riziko:

aterosklerózy
koronárnej choroby srdca
infarktu
mozgovej príhody
poškodenia krčných tepien

MASH môže zároveň ovplyvňovať drobné cievy priamo v srdci. Tie sa pri námahe nemusia dostatočne rozšíriť, a srdcový sval tak nedostane toľko kyslíka, koľko potrebuje. Tento problém sa označuje ako koronárna mikrovaskulárna dysfunkcia. U niektorých pacientov sa pozoruje zhrubnutie srdcovej steny, zvýšená hmotnosť ľavej komory, väčšie množstvo tuku okolo srdca alebo zhoršené uvoľňovanie srdcového svalu. To môže prispievať k forme srdcového zlyhávania, pri ktorej srdce síce dokáže vypudiť dostatočný podiel krvi, no zle sa plní, pretože je tuhé a nedokáže sa správne uvoľniť. MASH sa spája aj s vyšším výskytom porúch rytmu, napríklad fibrilácie predsiení.

Svaly nie sú len nástrojom pohybu

Svalové tkanivo tvorí približne 40 percent telesnej hmotnosti a zohráva obrovskú úlohu pri metabolizme glukózy a mastných kyselín. Svaly prijímajú veľkú časť glukózy z krvi, reagujú na inzulín a pomáhajú stabilizovať energetickú rovnováhu. Zároveň produkujú vlastné signálne látky, ktoré ovplyvňujú zápal a metabolizmus.

Pri MASLD a MASH sa však môže narušiť komunikácia medzi pečeňou a svalmi. Jedným z dôsledkov je sarkopénia, teda úbytok svalovej hmoty, sily a funkcie. Sarkopénia sa často nesprávne vníma len ako prirodzený dôsledok starnutia. V skutočnosti môže ísť o vážnu komplikáciu chronických ochorení. Pri pokročilom ochorení pečene môže byť veľmi častá. Podieľa sa na nej chronický zápal, inzulínová rezistencia, hormonálne zmeny, nedostatočná tvorba svalových bielkovín a zvýšený rozpad svalov.

Pečeň za normálnych okolností produkuje IGF-1, látku podporujúcu rast a obnovu svalov. Pri MASH môže jeho hladina klesať. Naopak, môže stúpať hladina myostatínu, ktorý rast svalov tlmí. Vzniká tak nevýhodná kombinácia: svaly sa tvoria pomalšie a zároveň sa rýchlejšie odbúravajú. Ďalším problémom je myosteatóza, teda ukladanie tuku priamo vo svaloch. Sval môže navonok pôsobiť zachovaný, no obsahuje viac tuku a funguje horšie.

To znižuje silu, zhoršuje reakciu na inzulín a podporuje ďalšie metabolické problémy. Osobitne nebezpečná je sarkopenická obezita, pri ktorej má človek nadbytok tuku, ale súčasne málo funkčnej svalovej hmoty. Takýto človek môže mať vysokú telesnú hmotnosť, no napriek tomu byť svalovo oslabený. Vzťah medzi pečeňou a svalmi je obojsmerný. Chorá pečeň zhoršuje stav svalov, ale oslabené svaly zároveň horšie spracúvajú glukózu a tuky, čím ďalej zaťažujú pečeň.

Ohrozené môžu byť aj obličky

MASLD a MASH sa spájajú aj s vyšším rizikom chronického ochorenia obličiek. Obličky neustále filtrujú krv, odstraňujú odpadové látky a regulujú rovnováhu tekutín a minerálov. Sú však veľmi citlivé na vysoký krvný tlak, cukrovku, zápal a poškodenie ciev. Mnohé z týchto faktorov sú pri MASH prítomné súčasne.

Podľa štúdie môžu k poškodeniu obličiek prispievať:

inzulínová rezistencia
systémový zápal
oxidačný stres
poruchy metabolizmu tukov
aktivácia renín-angiotenzínového systému
látky podporujúce fibrózu

Dôležitú úlohu môžu mať aj metabolity vznikajúce spoluprácou črevných baktérií a pečene. Patria medzi ne indoxylsulfát, p-krezylsulfát a TMAO. Tieto látky môžu zvyšovať oxidačný stres a zápal v obličkách a podporovať ich jazvenie.

Vzniká tak zaujímavé prepojenie medzi črevom, pečeňou a obličkami. Črevné baktérie spracujú určité zložky potravy, pečeň ich ďalej chemicky upraví a výsledné metabolity potom putujú krvou do obličiek.

Pacienti s MASH majú často zároveň cukrovku, obezitu a vysoký krvný tlak, ktoré samy osebe poškodzujú obličky.

Pečeň komunikuje s telom ako hormonálny orgán

Pečeň nevytvára iba žlč a zásobné látky. Produkuje aj molekuly s hormonálnym účinkom, ktoré sa nazývajú hepatokíny. Tie prostredníctvom krvi ovplyvňujú svaly, tukové tkanivo, pankreas, mozog, srdce aj obličky. Niektoré hepatokíny môžu byť prospešné. Iné pri metabolickom ochorení podporujú inzulínovú rezistenciu a zápal. Príkladom je FGF21, ktorý ovplyvňuje metabolizmus tukov, citlivosť na inzulín a energetický výdaj. Fetuin-A môže naopak podporovať zápal a zhoršovať inzulínovú signalizáciu. Selenoproteín P ovplyvňuje oxidačný stres aj metabolizmus glukózy a hepcidín riadi hospodárenie so železom. Jednotlivé hepatokíny zasahujú prakticky všetky hlavné orgánové systémy. Pečeň je teda významným komunikačným centrom celého tela.

Čo sa dá robiť?

Liečba MASH nemôže byť zameraná iba na pečeňové testy. Keďže ide o multisystémové ochorenie, pacient potrebuje komplexné hodnotenie.

Dôležité je sledovať:

krvný tlak
cukor v krvi
cholesterol a triglyceridy
funkciu obličiek
telesnú hmotnosť
množstvo a silu svalov
celkové srdcovo-cievne riziko

Základom liečby zostáva zdravý životný štýl. Najväčší význam má pravidelný pohyb, zníženie nadmernej hmotnosti, úprava stravy a dôsledná liečba cukrovky, vysokého tlaku a porúch tukov v krvi. Vhodný je napríklad stredomorský typ stravy a kombinácia aeróbneho a silového tréningu.

Silový tréning je dôležitý nielen pre kondíciu. Pomáha chrániť svalovú hmotu, zlepšuje citlivosť na inzulín a môže priaznivo ovplyvniť aj množstvo tuku v pečeni.

Nový pohľad na stukovatenú pečeň

Stukovatená a zapálená pečeň nie je izolovaným problémom. Je súčasťou širšej metabolickej poruchy, ktorá môže ovplyvniť srdce, cievy, svaly aj obličky. Pečeň pritom nie je iba pasívnou obeťou obezity a cukrovky. Sama môže prostredníctvom zápalových látok, tukových častíc, metabolitov a hepatokínov prispievať k poškodeniu ďalších orgánov. Diagnózu MASLD alebo MASH nemožno brať len ako informáciu o zvýšenom tuku v pečeni. Je to varovanie, že treba venovať pozornosť celkovému metabolickému zdraviu. Mnohé rizikové faktory možno ovplyvniť. Pravidelný pohyb, primerané zníženie hmotnosti, kvalitnejšia strava a dobrá kontrola cukrovky, tlaku a cholesterolu môžu prospieť nielen pečeni, ale súčasne aj srdcu, svalom a obličkám.

Orgány nefungujú oddelene. Keď chránime pečeň, často tým chránime aj celé telo.

Dôležité upozornenie: Informácie v článku majú vzdelávací charakter a nenahrádzajú odbornú lekársku starostlivosť. Pri zdravotných problémoch sa poraďte so svojím lekárom.